Spojene staty v Rade bezpecnosti vetovaly rezoluci, jez pozadovala okamzite, bezpodminecne a trvale primeri mezi Izraelem a palestinskym teroristickym hnutim Hamas v Pasmu Gazy a neomezeny prisun humanitarni pomoci na toto valkou suzovane palestinske uzemi, pisi tiskove agentury.
USA, jeden z peti stalych clenu Rady bezpecnosti s pravem veta, protestovaly proti tomu, ze text rezoluce neobsahoval odsouzeni Hamasu a pozadavek na jeho odzbrojeni a odchod z palestinskeho uzemi. Ostatnich 14 clenu rady hlasovalo pro navrh rezoluce.
,,Spojene staty jasne rekly, ze nepodporime zadne opatreni, ktere neodsoudi Hamas a ktere nevyzve k odzbrojeni a odchodu Hamasu z Gazy," rekla jeste pred hlasovanim americka velvyslankyne pri OSN Dorothy Sheaova.
,,Tato rezoluce by podkopala diplomaticke usili o dosazeni primeri, ktere by odrazelo realitu na miste, a povzbudila by Hamas," mini o textu, ktery predlozilo deset zemi z 15clenne rady.
Izrael vyzvy k bezpodminecnemu ci trvalemu primeri odmita s tim, ze Hamas nesmi zustat v Pasmu Gazy. V polovine brezna Izrael ukoncil dvoumesicniho primeri a jeho armada zahajila novou rozsahlou vojenskou ofenzivu s proklamovanym cilem vyvinout tlak na Hamas, aby pristoupil na izraelske podminky mozneho primeri a propustil zbyvajici rukojmi.
Izrael zahajil vojenskou ofenzivu v Pasmu Gazy v rijnu 2023 v reakci na teroristicky utok Hamasu, pri nemz ozbrojenci na jihu Izraele zabili na 1200 lidi a dalsich 251 unesli. Na podzim 2023 a letos v lednu a v unoru byla pri dvou primerich propustena velka cast techto rukojmich vymenou za palestinske vezne. Izraelska ofenziva si v Pasmu Gazy dosud vyzadala zivoty nejmene 54.470 Palestincu, civilistu i ozbrojencu. Velke casti pasma byly zcela zniceny a valka zpusobila hlubokou humanitarni krizi.